Areál mestského hradu

Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. Vznikol ako kráľovská pevnosť na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschovu peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Mestský hrad vznikal postupne od 13. až do 15. storočia. Obranný systém hradného areálu pochádza zo 14. storočia a spevňovali ho severná, západná východná a júžná bašta. Teraz sú to objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta. Areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Dominantou Kremnice i hradného areálu je dvojloďový kostol sv. Kataríny, patrónky mesta.

Pred Severnou, vstupnou, bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží otvory, ktoré slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, ktoré sa zachovali i v interiéri.

Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu z polovice 13. storočia. Je to dvojpodlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.

Malá, hodinová, veža na západnej strane areálu pochádza zo 14. storočia a má štyri podlažia oddelené kamennými rímsami. Vo veži sú umiestnené barokové zvony.

Radnica pochádzala z konca 14. storočia a bola vstavaná medzi hradobné múry. Po požiari sa radnica presťahovala do mesta. Poddolované územie časti pod mestom v 19. storočí a následný zosuv pôd po zemetrasení v roku 1879 spôsobil, že niektoré objekty boli poškodené, najviac však radnica. Následne boli v roku 1887 zo statických dôvodov dve podlažia radnice odstránené.

Banícka bašta na východnej strane má polkruhový základ, na ktorom stojí polygonálna nadstavba. Na vonkajšej, juhovýchodnej, strane je osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zvyšok kaplnky.

Socha Immaculaty stojaca medzi baníckou baštou a karnerom je kópiou kamennej barokovej sochy z roku 1760 – 1765 od D. Stanettiho. Orginál je uložený v interiéri hradného kostola. Mestský hrad je expozíciou Múzea mincí a medailí.